Jasmín

Chodníkom kľukatým
ku chalúpke kráčam
a za úzkou lávkou
doprava zabáčam

Akože som zbehol
na tú správnu cestu
túžil som vždy viacej
k jednému prísť miestu

Tak som ďalej dvíhal
nohy čoraz ťažšie
až som cieľ to miesto
najšťastnejší našiel

Vôkol samá krása
sa rozlieha iba
nikomu tu zdá sa
nič vôbec nechýba

Jasmínu krík v kvete
očaril ma vôňou
a slnko keď páli
obdarí ma tôňou

A potom tŕň ruží
kvapka krvi padá
od tŕňa to bola
taká malá zrada

Avšak zrada tŕňa
nemá toľko sily
ako zvodnej vône
ruže kvietok milý

7. 7. 2000