Pavúčik

Vstane ráno pavúčik
unavene očká má
No na perách ako vždy
krásny ten svoj úsmev má

Chodí kráča kde tu len
hľadá svoju mušku
ktorou by sa nasýtil
spravil dobre brušku

Možno sama maličká
muška na lep sadne
Pavúčik sa teší vždy
keď mu v lono padne

Nuž si pavúk hovorí
zjem ťa žiaden problém
keď už muška od tylu
cíti jeho parfém

Zrazu zrada veliká
muška zdolá obra
pavúčik je zmätený
Tá muška je dobrá

A tak muška pristála
tam kde pavúk nezrie
tíško v uško pošepla
že život mu berie

Viac nôh má no kolená
lámu sa mu v polky
muška príde na svoje
voľky si nevoľky

Príbeh takto končí sa
nech to všetci viete
muška výhrou opitá
hodila sa v siete.


pre pavúka v pyžame 25. 5. 2003




Všetky básne